Monday, June 1, 2015

Sai Sasin Ksolok No Prifetica Liu Husi Tres Conselho (I)

“Iha nebe iha religioso sira, iha neba iha ksolok”. (Papa Fransisco)

I. Introdusaun
Lifuan importante ba ita nia reflesaun ohin loron mak Sasin, Ksolok, Prifetica, no Tres Conselho. Nudar, religioso SVD/SSpS ita nia moris tenki fo sasin, laos sasin nar-naran deit, maibe sasin ida nebe fundamental-nakonu ho ksolok e prifetica nudar misionario SVD-SSpS liu husi tres conselho. Pergunta ba ita hotu: Nudar misionaria verbita no espirito santu nian, oinsa ita fo sasin moris ksolok liu husi tres conselho nebe ita promote e halo ita sai misionaria ksolok. Oinsa ita hamoris tres conselho hirak ne’e iha ita nia servisu misaun nian? Oinsa ita hamoris tres konselho (tres votos) hirak ne’e hodi aprofunda klean liu tan ita nia identidae sai hanesan sinal ksolok ba mundo no ema seluk-ema sira nebe ita servi?
Pergunta ida ikus ne’e dezafia ita nia identidade nudar misinaria. Se ita la bele fo sasin ou sai sinal ksolok iha ita nia moris, significa katak ita la konsege ou la susesu hamoris tres conselho hirak ne’e. Ita la konsege sai misionaria lolos. Ita la konsege sai membro SVD no SSpS lolos.  Tan ne’e, ita nia refleksaun iha lokraik ida ne’e, esforsa ida hodi haforsa ita an, fo sasin moris ksolok nudar religioso liu-liu nudar membro SVD-SSpS liu husi fiel ba tres votos nebe ita promote ona.
Ita komesa ho Fundamentação Biblica kona ba Tres Conselho. Fo hanoin fila fali abut ita nia votos. Oinsa ita tradus ita nia votos iha mundo moderno ohin loron. Aplika ita votos tuir contexto ohin loron. Expectativa ba tinan vida consagrada nian e Evangelii Gaudium husi Amo papa Fransico. Hau taka ho religioso Tuir Jesus ho prifetica hodi bele hader mundo.

II. Fundamentação Biblica kona ba Tres Conselho

Iha moris kreda nian, ita hatene saida mak ita bolu moris tuir tres conselho nebe hetan aplikasaun liu husi tres votus nebe ita promote: Obediencia, Castidade no Pobreza ba Maromak nia reino.   Cada Kongregasaun valoriza diferente kona ba sequencia votos hirak ne’e, maibe votos hirak ne’e sai hanesan esforso hodi tuir tres conselho. Modelo ida nebe mak ita tenki halo tuir? 
Iha Jesus nia moris, Jesus simu grupo ema ida sai Ninia apostolu sira, no moris hamutuk ho sira. Tuir escritura katak, liuliu evangelista sira nia sasin, Jesus simu apostolu sira nia presensa no moris hamutuk ho Nia. (lih. Luk 6:13; Yoh 1:37).
Tuir sasin ida ne’e, iha parte primero, Jesus bolu apostolu sira ida-idak (Mc 1:16-20, 2:13-17) wainhira sira sei halao knar iha tasi ninin.  Apostolu sira ne’e, balun pescador, balun collector do impostos, nebe ho aten berani husik sira nia servisu profesionalismo hodi tuir Jesus. Depois mak Jesus fihir no hanaran sira sai hanesan gropu official ida hodi haklaken Maromak nia Liafuan e Maromak nia reino iha foho tutun ida (Mc 3:14). Husi neba apostolu sira forma no hahu moris foun nudar Jesus nia irmãos, maun alin, tamba halao Maromak nia hakarak (Mc 3:34-35). Ema hirak ne’e Jesus confia hodi halao knar misionaria (Mc 6:6b-13), ho deit confiasa ida ne’e la iha tan provisão seluk. Obediencia ba Jesus, Pobreza tamba la iha sasan ruma nebe sira atu lori e Castidade iha luta ba Maromak nia reino. Sira tuir Jesus ho  nega sira an, simu krus lor-loron nian e fiel tuir Jesus. 

III. Sai Sasin Ksolok Liu Husi Votos
1. Castidade

Iha livro ida bolu “ A call to love”, husi Joan Chittster, OSB,  hateten katak  “the traditional ideas about sex and sexuality, about the vow of chastity and religious life, simply do not work anymore” (idéias tradicionais kona ba sexo e sexualidade, sobre o voto de castidade e da vida religiosa, simplesmente não funciona.)”. 

Iha ita nia sociedadde contemporânea agora, castidade dalaruma incompreedido nudar lovelessness (kebencian). Tamba ne’e, Joan hateten katak ema barak hanoin katak iha mundo ohin loron, votos iha moris religioso sira considera nudar buat lakon ida duke hetan. Sexualiade hahalok ida nebe contra ho feto sira, no sexo buat ida nebe foer, escandalozo, buat ida nunka atu halo ou sempre halo. 

Dala primera faz, iha moris religioso, ita bele avalia voto da castidade husi perpectiva oportunidade duke rejeksaun, husi perspectiva koñesimentu saida mak permiti ema ida atu sai ba laos husi perspectiva bandu ema ida atu halo. Ida ne’e vocasaun integral ba isin no klamar duke haketak buat rua ne’e. 
 
Primero: Chastity is surely about total self-giving to the spiritual life, Castidade katak fo an tomak ba moris espiritual. Ida ne’e klaru katak laos atu fo ita nia an ba lifestyle sensualidade iha sexual runguranga, konseito ida ne’e konserteza kona ba kontrola an, hanorin an, kontempla  nebe konsentra iha dimensaun mistico ita nia moris.

Segundo: Chastity is about learning to love well. Castidade katak dalan ida hodi aprende oinsa atu hadomi los. Ho voto castidade ita bele hadomi ho kapas, hadomi ho jestu nebe luan. Castidade fornese aventura ida ba ita nia an rasik dunitan ba (for the sake of ) ema seluk nebe fo dimensaun foun ba moris,  haluan iha ninia relasaun, livre ba klamar no disponibilidade ba nia demanda.
Terceiro: Chastity is love given with an open hand. Importante liu, voto nebe ita promote atu hadomi ema ho livre hodi nune’e, saida mak sira hadomi bele hetan livre. Modelo ita nia domin mak hadomi ema hotu maibe ita la  kesi ema. Castidade mak domin nebe ita fo ha liman loke.
Wainhira ita hadomi ho livre, ita livre hadomi ema barak,  lori sira hotu ba network fraternisasaun nian nebe hametin ou haforsa  ita hotu tamba ita sai ida deit, ita la isolado ona, ita livre husi dezastre egoizmu nian. Ita livre husi hakarak atu soi atu controla, absorve, ita livre atu hare buat diak iha nebe deit, hadomi sira ba moris foun.

2. Obediencia

Amo papa Fransico hateten: Obediencia iha Maromak nia hakaran lori matenek, haksolok, no esperansa. Jesua mai iha mundo laos atu halo tuir Nia hakaran maibe halo tuir Maromak nia hakaran. Ba sira nebe tuir Jesus significa katak halo tuir dalan obediencia ida ne’e katak haraik an hanesan Jesus rasik. Obediencia halo ita moris livre. Saida mak obediencia ba Maromak? Apakah ita tenki sai hanesan eskravu (budak). Lae, se deit mak fiel Maromak, nia laos eskravu ida.

Liafuan obey’ (rona) mai husi liafuan latin verbo ob + audere: RONA nebe significa atu rona, rona ema seluk. Obediencia Maromak significa rona Maromak. Obediencia katak rona Maromak no loria ita livre. Tan ne’e, obediencia katak agradecimento no rona. St. beneditin dehan: rona mak escada primero husi escada hitu hodi bele too iha moris perfeito. Se ita moris ksolok iha nita voto obediencia, it abele sai sinal ksolok ba ema seluk. Obediencia katak ita tenki halokon ita nia EXIGENSIAS PESOAIS ( KEHENDEK PRIBADI.)

3. Pobreza:

Primero: Pobreza ba knar misaun nian.  Generoso tan ita hetan gratitui husi Maromak, mak ita mos fo ho gratitui. Fiar iha Maromak nia manutensaun/providensia laos ba sasan ou ema seluk. (Luk 10-1-12, Mat 10:5-15)

Segundo: Aspecto Misioner: Ba liur: habura ou hariku ema seluk laos vise versa. Rikusoin nebe iha mak congregasuan nian nebe uzo ba necesidades congregasaun nian. Aspect Espiritual: Aspek Spiritual: ita moris husi begging megemis-meminta-minta significa katak depende ba Maromak liu husi ema seluk. Ema kiak sai ita nia mestri/mestra. (S. Vincentius Paulo)

Terseiro: Sai agente pastoral liafuan diak pobreza nian
Tiago dehan: “Rona ba Maromak la hili mundu ne’e ema kiak sira atu sai riku iha fiar no liman rohan na’in reinu nian nebe Nia hakotu ba sira nebe nia hadomi nia. (Tgo 2:5)

Santa Tereza dehan katak malfeitor ou krime krime (kejahatan) iha mundo ne’e mak menus domin no atensaun ba kiak sira. Ita nia voto probreza ne’e mak bolu ita atu tau atensaun ba pobreza nebe nokuno iha mundo tomak. Sto. Tereza dehan se ita haluha ema mukit sira maka ita haluka Cristo. Haluha ita nia abut vocasuan nian. Saun Paulo dehan: Tan Nia, hau husik lakon deit buat hotu,..wainhira ha’u bele manan Kristo (Filipe 3:8) Ita nia tentasaun ligado iha voto ida ne’e mak lae ba idoltaria osan nian, lae ba osan ne’be ukun, laos servi. (EG 55, 57)

Ho voto pobreza nebe ita promete, amo Papa Fransisco bolu ita nia atensaun atu listen to the cry of the poor, rona ema kiak sira nia tanis-iha livro nia hakerek: The Church of Mercy. Liu husi voto ida ne’e, ita nia bolu atu hare hetan Cristo iha kiak sira, atu empresta ita nia lian ba sira nia moris, maibe mos sai belun diak ba sira, rona sira kolia, defende sira nia direito no hakohak sira virtude nebe Maromak hakarak fahe entre ita liu husi sira.

No comments:

Post a Comment

Note: Only a member of this blog may post a comment.